Doktor Sirup, Doktorka Sirupová (odborný článok...)

Výživové doplnky Dr. Sirup / Dr. Sirupová boli vyvíjané s cieľom poskytnúť optimálnu kombináciu účinných zložiek pre použitie počas období s vyšším výskytom infekčných ochorení horných dýchacích ciest. Počas týchto období je vhodné podporiť organizmus týmito látkami:

• vápnik, ktorý je základnou zložkou všetkých kalciových sirupov. V našom prípade sme zvolili vysokokvalitný, mikronizovaný vápnik s biologickou dostupnosťou a absorbovateľnosťou dokonca vyššou, ako je vápnik nachádzajúci sa v mlieku (Lubrizol, 2014)
• vitamín D33, ktorý je nevyhnutný pre spracovanie vápnika a je potrebný aj pre správne fungovanie imunity
• vitamín K2 (forma vitamínu K), ktorý je nevyhnutný pre rovnováhu vápnika v tele a ktorý je mnohonásobne účinnejší než vitamín K1
• vitamín C, ktorý je nevyhnutný pre správnu funkciu imunitného systému a mnoho ďalších prospešných účinkov pre zdravie

Zdravotné benefity užívania výživových doplnkov s obsahom vápnika

Vápnik je dôležitým stavebným prvkom ľudského tela, v skutočnosti je to minerál, ktorý je v našom tele najviac zastúpený. Najviac sa nachádza v kostiach a zuboch, zvyšok sa nachádza v nervových bunkách, tkanivách, krvi a iných telesných tekutinách.  (Emily Wax, 2015)

Vápnik, okrem toho, že je týmto stavebným prvkom, je nevyhnutný pre množstvo biologických a fyziologických funkcií v našom tele:

• správna látková premena dôležitá pre tvorbu energie
• správna neurotransmisia (prenos nervových vzruchov) a medzibunková komunikácia
• správne fungovanie tráviacich enzýmov
• zohráva úlohu v procese delenia a špecializácie buniek
• rast a udržanie zdravých kostí a zubov (Komisia, 2012)
• normálne fungovanie svalov (kontrakcia a relaxácia)
• prispieva k správnemu vývoju kostí u detí (EFSA NDA Panel, 2016)

Správne fungovanie kontrakcie a relaxácie svalov a tkanív je dôležitejšie, ako sa zdá byť – týka sa to totiž aj pohybov ciev a žíl, srdca, pľúc a teda aj správneho rytmu dýchania a príjmu kyslíka do tela. V prípade nedostatku vápnika môže o.i. dochádzať k problémom s dýchaním (sipenie, pocit dusenia – v rámci tzv. tetánie, resp. tetanického syndrómu) (Veselý, 2012).

Odporúčaná denná dávka vápnika

Deti 3-8 rokov: 1000 mg / deň Dospelí 19-50 rokov: 1000 mg /deň Deti 9-18 rokov: 1300 mg / deň Dospelí nad 50 rokov: 1200 mg /deň Počas tehotenstva a dojčenia: 1000 mg/deň     Ženy v menopauze bez hormonálnej substitučnej liečby: 1500 mg / deň

Zdroje vápnika zo stravy:

Najbohatšími zdrojmi sú mlieko, mliečne výrobky a syry. Osoby, ktoré tieto potraviny nekonzumujú (vegetariáni, vegáni) alebo nemôžu konzumovať (z dôvodu intolerancie na laktózu alebo alergie na mliečne bielkoviny), dochádzajú až o 60% príjmu vápnika zo stravy. Čiastočne je možné dopĺňať vápnik z rastlinných zdrojov (sója, oriešky, mak atď.), avšak táto strava obsahuje aj veľa zložiek, ktoré obmedzujú využiteľnosť vápnika (šťavelany, fytáty, vláknina). (Spoločnosť pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí, o.z., 2016). U týchto ľudí, pokiaľ nemôžu dosiahnuť vo svojej strave adekvátny denný príjem vápnika, odporúča sa siahnuť po preparátoch, doplnkoch výživy s obsahom vápnika. 

Výskum z roku 2016 ukazuje, že nie je potrebné konzumovať mlieko a mliečne výrobky pre dosiahnutie potrebného príjmu vápnika a vitamínu D, pokiaľ je vápnik v dostatočnej miere dodaný vo výživových doplnkoch. Telo vie rovnakým spôsobom využiť vápnik a vitamín D3 z obidvoch zdrojov. (Rogers, 2016)

Nedostatok vápnika telo kompenzuje tak, že si ho začne brať z kostí, kde ho je najväčšia zásoba. V prípade, že tento stav je dlhotrvajúci, výsledkom je o.i. rednutie kostí, ale napríklad aj rýchlejšie kazenie zubov. Ďalším problémom je vznik vápnikového paradoxu – odoberanie vápnika z kostí zároveň zvyšuje jeho nadmerné ukladanie do mäkkých tkanív a medzibunkových priestorov, preťaženie orgánov vápnikom, čo zase spôsobuje ďalšie zdravotné problémy.

Prečo vápnik nemusí byť vždy len pomocníkom pre naše zdravie?

V minulosti sa často odporúčalo širokospektrálne užívanie výživových doplnkov s obsahom vápnika. Už dlhšiu dobu je však známe a dôkazy naďalej pribúdajú o tom, že dlhodobé užívanie výživových doplnkov s obsahom vápnika (napr. kalciové sirupy), bez pridania ďalších nevyhnutných vitamínov, majú mnoho vedľajších účinkov. Ide o zvýšené riziko týchto ochorení:

• srdcovocievne ochorenia
• obličkové kamene
• akútne príhody tráviaceho traktu (zápcha, plynatosť)
• infarkt myokardu
• mŕtvica (Mark J. Bolland, 2013)

To znamená, že akýkoľvek zdravotný benefit, ktorý nám vápnik prináša, nesie so sebou značné riziko zdravotných komplikácií. Tieto komplikácie vznikajú najmä vtedy, keď vápnik nie je v tele správne využitý. To je vtedy, keď telo nemá dostatok ostatných vitamínov pre správnu reguláciu jeho použitia v tele.

Ako podporiť správne využitie vápnika v tele?

Spojenie s vitamínom D3
Už dlhšiu dobu sa odporúča užívanie vápnika spolu s vitamínom D3. Vitamín D3 je nevyhnutný pre ľudský organizmus v mnohých smeroch, v prípade vápnika prispieva k vstrebávaniu vápnika v tráviacom trakte, reabsorpciu vápnika v obličkách (znovuvstrebanie vápnika, zabraňuje sa jeho nadmerné vylučovanie močom), ako aj stimuláciu mobilizácie, využitia vápnika v kostiach. Ako bolo dokázané, bez vitamínu D3, sa vápnik do kostí neukladá, a tým pádom ani užívanie vápnika bez vitamínu D3 nemá má na prevenciu rednutia a lámavosti kostí len minimálny vplyv. Avšak, ako sa neskôr ukázalo, ani pridanie vitamínu D3 k vápniku nie je dostačujúce. (Mark J. Bolland, 2013)

Okrem toho, v modernej spoločnosti sa pozoruje akútny nedostatok vitamínu D3, a to u dospelej, ako i detskej populácie. Takmer 60% populácie trpí nedostatkom vitamínu D3 a u polovice z toho boli namerané extrémne nízke hodnoty (Furková K, 2010). Vitamín D3 totiž v potrave prijímame nanajvýš 5-10% našej potreby, zvyšok získavame zo slnečného žiarenia. (Doc. RNDr. Eva Račanská, 2014)

Vitamín D3 je okrem svojho vplyvu na vstrebávanie vápnika a udržania zdravých zubov a kostí nevyhnutný pre:

• správne vstrebávanie fosforu
• udržiavanie správnej hladiny vápnika v krvi
• správne fungovanie svalov
• správne fungovanie imunitného systému
• zohráva úlohu v procese delenia buniek
• celkový zdravý vývin organizmu od počatia a vývoja plodu až po koniec života
• protirakovinové účinky (prostredníctvom svojich receptorov je schopný regulovať rast a apoptózu (samousmrtenie) malígnych buniek a blokovať angiogenézu (tvorbu cievneho zásobenia) v nádore)
• zníženie rizika autoimúnnych ochorení, ako psoriáza, skleróza multiplex, reumatoidná artritída, diabetes mellitus, ku ktorým dochádza v prípade nedostatku vitamínu D (Šašinka MA, 2012)
• tvorbu inzulínu (pri nedostatku vitamínu D3 je vyššie riziko cukrovky)
• reguláciu krvného tlaku
• zníženie rizika respiračných ochorení (Berraies A, 2014)

Najnovšie výskumy ukazujú ďalšie účinky vitamínu D3:

výrazné zmiernenie príznakov autizmu u detí (Saad, 2016), pričom nedostatok vitamínu D3 počas tehotenstva je rizikovým faktorom pre vznik autizmu (Grant & Soles, 2009)
prispieva k hojeniu ekzémov (Kim, Kim, Lee, Choe, & Ahn, 2016)
prispieva k zníženiu rizika rakoviny prsníka, pľúc a močového mechúra (Chu, 2016)
nedostatok vitamínu D, najmä u staršej populácie, vedie k strate svalovej hmoty a sily (sarkopénia). Naopak, dostatok vitamínu D3 vedie k zvýšeniu silových parametrov (sila, rýchlosť a výška skoku). (Hassan-Smith ZK, 2017)

Najnovšia správa konzultačnej spoločnosti Frost & Sullivan hovorí, že zvýšený príjem vápnika a vitamínu D u ľudí nad 55 rokov by mohli ušetriť takmer 4 miliardy EUR ročne na náklady zdravotnej starostlivosti v EÚ, resp. 11,3 milióna EUR len v SR. Jedná sa o náklady na starostlivosť o pacientov s osteoprózou a následnými komplikáciami (napr. zlomeniny z dôvodu rednutia kostí). Pre dosiahnutie týchto úspor stačí denný príjem 1000 mg vápnika a 15 µg vitamínu D. (Gray, 2017)

Spojenie s vitamínom K

K správnemu využitiu vápnika v tele je okrem vitamínu D potrebný ešte ďalší vitamín – vitamín K. Vitamín K pomáha regulovať, ako sa má vápnik použiť a zabraňuje tzv. vápnikovému paradoxu. Ako sme už uviedli, pri nízkej hladine vápnika, telo začne uvoľňovať vápnik z vlastných zdrojov – kostí, zubov. To vedie k nadmernému ukladaniu vápnika v mäkkých tkanivách a medzibunkových priestoroch. Na jednej strane nedostatok, na druhej strane prebytok. Problémy na každej strane.
Paradox je teda v tom, že zatiaľ čo z dôvodu nedostatku vápnika v tele dochádza napr. k osteoporóze, osteomalácii alebo krivici, jeho nesprávne smerovanie spôsobuje zanášanie ciev, poškodzovaniu mäkkých tkanív (napr. srdca a obličiek), tvorbe obličkových kameňov. Tieto problémy vedú k týmto ochoreniam:

• Vysoký krvný tlak
• Artérioskleróza
• Neurodegeneratívne ochorenia
• Onkologické ochorenia
• Degeneratívne ochorenia kĺbov (Fujita, 2000)

Nadmerné usádzanie vápnika v obličkách vedie k poškodzovaniu a z dlhodobého hľadiska ich zlyhaniu. Pacienti, ktorým zlyhajávajú obličky, potrebujú dialýzu. Ak je to možné, takto ťažkému poškodeniu obličiek je nutné  zabrániť, nakoľko pacienti podstupujúci dialýzu majú prognózu života 4-4,5 roka (starší ako 60 rokov), resp. do 8 rokov (u mladších pacientov). (Lionel U Mailloux & William L Henrich, 2016)

Navyše, vitamín K je najdôležitejším vitamínom pre reguláciu zrážanlivosti krvi – bez neho sa krv nedostatočne zráža a môže prísť k nekontrolovateľnému krvácaniu. 

Zdroje vitamínu K

Vitamín K sa prirodzene nachádza v zelenine, najmä listových častiach (kel, šalát, špenát, brokolica, petržlen). Vitamín K v rastlinách má formu K1 (fylochinón). Biologická dostupnosť a schopnosť vitamínu K1 aktivovať mechanizmy pre správne využitie vápnika je podstatne menšia, ako v prípade vitamínu K2, je to len 4-17% oproti vitamínu K2 (Ferland G. Vitamin K. In: Erdman JW, 2012) (Suttie JW. Vitamin K. In: Ross AC, 2014). Vitamín K2 (menachinón) sa v typickej stredoeurópskej výžive vyskytuje len v minimálnej  miere. A už vôbec sa nevyskytuje vo fast-food potravinách (Maresz, 2015). Bohatým zdrojom vitamínu K2 je japonská sójová špecialita natto, čo je sója špeciálne fermentovaná baktériami Bacillus subtilis. Tieto baktérie „vyrábajú“ vitamín K2 aj pre použitie vo výživových doplnkoch.

V prípade vyššej potreby a príjmu vápnika, vitamín K1, ktorý získavame zo zeleniny, nemusí postačovať na spustenie mechanizmov pre správne využitie vápnika. V týchto prípadoch je potrebné siahnuť po vitamíne K2, ktorý sa v našich končinách dá získať prevažne len z výživových doplnkov. Vitamín K2 je najviac biologicky dostupná a bioaktívna forma vitamínu K. (Daniells, 2017)

Populačné štúdie s vitamínom K

Veľká, 10-rokov trvajúca štúdia, uskutočnená na 4807 osobách, potvrdila nepriamu súvislosť medzi príjmom vitamínu K a počtom srdcovo-cievnych ochorení a úmrtnosťou. To znamená, že čím vyšší bol príjem vitamínu K – a špeciálne vitamínu K2, tým nižšia bola chorobnosť na srdcovocievne ochorenia (až o 50%) a celková úmrtnosť bola nižšia o 25%. K tomu stačila denná konzumácia len 32 µg vitamínu K2 (Geleijnse JM, 2004). Tieto údaje potvrdila ďalšia, ešte väčšia štúdia na 16000 osobách, trvajúca 8 rokov. (Gast GC, 2009)

Všimnite si, že takto významné účinky boli pozorované pri dávkach výrazne nižších, ako je odporúčaný denný príjem tohto vitamínu, ktorý je:

Deti 1-3 rokov:        30 µg         Deti 4-8 rokov:        55 µg         Deti 9-13 rokov:    60 µg Deti 14-18 rokov:    75 µg Dospelí 19+ rokov:    muži 120 µg, ženy 90 µg (aj tehotné a dojčiace)

Najnovšie výskumy prinášajú ďalšie zaujímavé informácie o vitamíne K:
Nedostatok vitamínu K spôsobuje rovnaké riziko srdcovocievnych ochorení ako fajčenie (Cundiff & Agutter, 2016)
Dostatok vitamínu K môže prispieť k zlepšeniu pamäte (Presse, 2013) a k ďalším benefitom pre správnu funkciu mozgu  (Ferland, 2012)

Spojenie s vitamínom C

Vitamín C je azda najznámejší vitamín, ktorého je naoko neustále dostatok – nachádza sa totiž vo väčšine zeleniny a ovocia. Nevýhodou vitamínu C je, že ho naše telo nevie uskladniť a preto je potrebné dbať o jeho neustály prísun. Vitamín C je nevyhnutný pre život, pretože je zodpovedný za množstvo procesov v tele:

• správna funkcia imunitného systému, a to aj pri zvýšenej telesnej námahe a po nej (pri zvýšenom príjme 280 mg/deň)
• normálna tvorba kolagénu (bez nej dochádza k „chorobe námorníkov“ – skorbutu)
• správna funkcia ciev, kostí a chrupaviek, zubov a ďasien
• správna látková premena a tvorba energie
• fungovanie nervového systému
• správne fungovanie psychiky
• ochrana buniek pred oxidačným stresom (tzv. antioxidačné účinky) (Komisia, 2012)

Najnovšie výskumy ukazujú ďalšie účinky vitamínu C:

• zníženie rizika vzniku šedého zákalu (Yonova-Doing, 2016)
• môže pomôcť znížiť ťažkosti pri dýchaní po fyzickej aktivite, čo je dané jeho antioxidačnými účinkami a účinkami na malé dýchacie cesty (Hemilä, 2014)
• môže prispieť k prevencii straty kostného tkaniva pri osteoporóze (Zhu L-L, 2012)
• pomáha znížiť riziko prechladnutia u maratónskych bežcov o 52% (Hemilä & Chalker, 2013)

Bibliografia
Berraies A, H. K. (2014). Link between vitamin D and airway remodeling. J Asthma Allergy, 23-30.
Cundiff, D. K., & Agutter, P. S. (2016). Cardiovascular Disease Death Before Age 65 in 168 Countries Correlated Statistically with Biometric, Socioeconomick Status, Tobacco, Gender, Excercise, Macronutrients and vitamin K. Cureus, 748.
Daniells, S. (06. 01 2017). New studies show importance of vitamin K for vascular function. Dostupné na Internete: NutraIngredients-USA: http://www.nutraingredients-usa.com/Research/New-studies-show-importance-of-vitamin-K-for-vascular-function
Doc. RNDr. Eva Račanská, C. (2014). Vitamín D3 - hormón, ktorý nám chýba. Praktické lekárstvo, 53.
EFSA NDA Panel, T. D.-L.-T.-E.-B. (2016). A, 2016. Scientific opinion on calcium and contribution to the normal development of bones: evaluation of a health claim pursuant to Article 14 of Regulation (EC) No 1924/2006. European Food Safety Authority.
Emily Wax, R. (2015). Calcium in diet. Dostupné na Internete: MedlinePlus: https://medlineplus.gov/ency/article/002412.htm
Ferland G. Vitamin K. In: Erdman JW, M. I. (2012). Present Knowledge in Nutrition. 10th ed. Washington, DC: Wiley-Blackwell.
Ferland, G. (2012). Vitamin K, an emerging nutrient in brain function. Biofactors, 151-157.
Fujita, T. J. (2000). Calcium paradox: Consequences of calcium deficiency manifested by a wide variety of diseases. Bone Miner Metab, 234.
Furková K, H. J. (2010). Koncentrácie vitamínu D u detí a adolescentov sledovaných v nefrologickej ambulancii. Lek Obzor., 216-220.
Gast GC, d. R. (2009). A high menaquinone intake reduces the incidence of coronary heart disease. Nutr Metab Cardiovasc Dis., 504-510.
Geleijnse JM, V. C. (2004). Dietary intake of menaquinone is associated with a reduced risk of coronary heart disease: the Rotterdam Study. Study. J Nutr., 3100-3105.
Grant, W. B., & Soles, C. M. (2009). Epidemiologic evidence for supporting the role of maternal vitamin D deficiency as a risk factor for the development of infantile autism. Dermatoendocrinol., 314.
Hemilä, H. (2014). The effect of vitamin C on bronchoconstriction and respiratory symptoms caused by exercise: a review and statistical analysis. Allergy, Asthma & Clinical Immunology.
Hemilä, H., & Chalker, E. (2013). Vitamin C for preventing and treating the common cold. Cochrane Database of Systematic Reviews.
Chu, W. (8. 4 2016). Lower levels of vitamin D have been linked with a higher rish of cancer, researchers have found. Dostupné na Internete: NutrIngredients: http://mobile.nutraingredients.com/Research/Low-vitamin-D-levels-associated-with-higher-cancer-risk-study-warns/?utm_source=newsletter_daily&utm_medium=email&utm_campaign=08-Apr-2016&c=krihNlv4ZEGtTr%2FZXN17muPTJ20Pkb9E&p2=&k=NI-BBA-EMEA-Bone%20&%20Joint%
Kim, M., Kim, S.-N., Lee, Y., Choe, Y., & Ahn, K. (2016). Vitamin D Status and Efficacy of Vitamin D Supplementation in Atopic Dermatitis: A Systematic Review and Meta-Analysis. Nutrients, 789.
Komisia, E. (2012). NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 432/2012.
Lionel U Mailloux, M. F., & William L Henrich, M. M. (2016). William L Henrich, MD, MACP. Dostupné na Internete: UpToDate: http://www.uptodate.com/contents/patient-survival-and-maintenance-dialysis
Lubrizol, T. C. (2014). Lipocal Brochure. Dostupné na Internete: Lipofoods: http://www.lipofoods.com/gestor/download_doc.php?arxiu=31643
Maresz, K. (2015). Proper Calcium Use: Vitamin K2 as a Promoter of Bone and Cardiovascular Health. Integr Med (Encinitas), 34-39.
Mark J. Bolland, A. G. (2013). Calcium supplements and cardiovascular risk: 5 years on. Therapeutic Advances in Drug Safety, 199. doi:10.1177/2042098613499790
Presse, N. e. (2013). Vitamin K status and cognitive function in healthy older adults. Neurobiology of Aging, 2777-2783.
Rogers, T. e. (2016). Is bone equally responsive to calcium and vitamin D intake from food vs. supplements? Use of 41calcium tracer kinetic model. Bone Reports, 117-123.
Saad, K. A.-R.-A.-H.-E.-A.-B.-S. (2016). Randomized controlled trial of vitamin D supplementation in children with autism spectrum disorder. Child Psychol Psychiatr. 
Spoločnosť pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí, o.z. (2016). vápnik. Dostupné na Internete: osteoporoza.sk: http://www.osteoporoza.sk/pacienti/vyziva/vapnik/
Suttie JW. Vitamin K. In: Ross AC, C. B. (2014). Modern Nutrition in Health and Disease. 11th ed. Baltimore: Lippincott Williams & Wilkins.
Šašinka MA, F. K. (2012). „Slnečný” vitamín. Pandémia nedostatku vitamínu D. Herba.
Veselý, O. M. (2012). Poruchy koncentrace vápníku v plazmě - hypokalcémie, hyperkalcémie. Dostupné na Internete: Poruchy koncentrace vápníku v plazmě - hypokalcémie, hyperkalcémie: http://pfyziollfup.upol.cz/castwiki2/?p=7377
Yonova-Doing, E. e. (2016). Genetic and Dietary Factors Influencing the Progression of Nuclear Cataract. Ophthalmology , 1237-1244.
Zhu L-L, C. J. (2012). Vitamin C Prevents Hypogonadal Bone Loss. PLoS ONE.